O vede treba hovoriť

Víťazkou súťaže o najlepšiu reportáž o slovenskej vede a technike, ktorá sa konala v roku 2014 v rámci prvého ročníka Festivalu vedeckých filmov, sa stala vtedajšia redaktorka RTVS Monika Hucáková. Víťazná reportáž s názvom Záchrana Hraboša severského panónskeho sa zaoberala živočíšnym druhom, ktorý žije už iba na území Slovenska a preto ochranári aj biológovia z Univerzity Komenského nastavili pasce, aby zmapovali výskyt tohto živočícha.

.

V súčasnosti pracuje Monika Hucáková ako hovorkyňa predsedu NR SR. Pri príležitosti blížiaceho sa druhého ročníka Festivalu vedeckých filmov sme ju oslovili a vyspovedali nielen o jej skúsenostiach z redaktorskej praxe v televízii.

.

Ján Michálik: Čo Vás priviedlo k práci v médiách?

Monika Hucáková: Mala som to šťastie, že som už od malička vedela, čo chcem robiť a za tým som si aj išla. Práca v médiách ma fascinovala a až do vysokoškolských čias som ju vnímala ako niečo nedosiahnuteľné. Pokiaľ ide o prvé pracovné skúsenosti, či už to bola práca v rozhlase, alebo v televízii, na pozíciu redaktorky/moderátorky som sa dostala až po absolvovaní praxe, ktorú sme mali na škole povinnú, alebo som si ju vyžiadala z vlastnej iniciatívy. Po čase som sa stala plnohodnotným členom kolektívu..

 .

J. M.: Ako hodnotíte medializáciu vedy a techniky na Slovensku? V čom je zaujímavá, prípadne náročná práca s vedcami?

M. H.: Ľudia na Slovensku v mnohých prípadoch nevedia, čo vedci robia zatvorení vo svojich laboratóriách, alebo čo publikujú častokrát  aj v medzinárodne uznávaných periodikách. Mnohí sú členmi špičkových vedeckých tímov, avšak laickej verejnosti nedokážu zrozumiteľne vysvetliť, na čom pracujú. Z vlastnej skúsenosti však viem, že keď ste nadšení pre vedu, nakoniec s nimi dospejete  k rozumnému vysvetleniu. Rozhovory pre médiá sú pre mnohých výborným tréningom a pokiaľ majú s novinárom dobrú skúsenosť, dokonca sa im to zapáči. Sami sú si vedomí toho, že na Slovensku je popularizátorov vedy „ako šafranu “ a že o nej treba hovoriť stále viac, takže si myslím, že sme v tomto smere nabrali ten správny trend.

J. M.: Zaujímate sa o informácie o vede a technike aj vo voľnom čase? Ak áno, aká oblasť je pre Vás zaujímavá?

M. H.: Určite áno, zaujímavých oblastí je široké spektrum. Väčšinou však sledujem, ako pokračuje výskum tých, o ktorých som robila príspevky. Mnohí sa uchytili v zahraničí a zaujímam sa aj o to, či sa vrátia „robiť vedu“ späť na Slovensko.

J. M.: Prečo ste sa zapojili do súťaže o najlepšiu reportáž Festivalu vedeckých filmov v roku 2014 a ako Vás to ovplyvnilo?

M. H.: Obdobná súťaž na Slovensku neexistuje, čo je dôkazom toho, že by sa u nás mala veda a výskum popularizovať stále viac. Akonáhle som sa dozvedela, že sa môžem zapojiť, neváhala som. Ten pocit, keď niekto dokáže oceniť vašu prácu, je na nezaplatenie. Dodalo mi to motiváciu nevzdávať boj o presadzovanie vedeckých tém do vysielania verejnoprávnej televízie.

J. M.: Prečo by ste odporučili Festival vedeckých filmov mladým ľuďom, študentom, kolegom či nádejným filmárom?

M. H.: Pre tých, ktorí sa  do neho zapájajú je dôležité vedieť, že si ich prácu niekto všíma a vie ju oceniť. Tí, ktorí sú na festivale divákmi, uvidia prehliadku jedinečných a originálnych príspevkov, dokumentov či krátkych filmov, ktoré sú v mnohých prípadoch len začiatkom hodnotných   diel rodiacich sa v hlave ľudí, ktorí sú fascinovaní svetom vedy a techniky.  

Rozhovor pripravil: Mgr. art. Ján Michálik

Foto: CVTI SR