Medzinárodný rok svetla 2015

Svetlo je elektromagnetické žiarenie, ktoré je vďaka vlnovej dĺžky viditeľné ľudským okom. Elektromagnetické žiarenie zahŕňa celé elektromagnetické spektrum, t.j. žiarenie röntgenové, ultrafialové, gama, mikrovlnné, viditeľné, infračervené a rádiové. Medzi zdroje svetla, ktoré je všade okolo nás, patrí sálanie svetla, teda žiarenie žiarovky;  slnečné svetlo a žeravé pevné častice v plameňoch (oheň); žiarenie plazmy – oheň; atómové spektrálne emisie – laser a maser; svetlo LED diódy; plynové výbojky; chemiluminiscencia, fluorescencia, fosforencia, bioluminiscencia atď.



V prípade vývoja svetla sa za jednu z najdôležitejších etáp pokladá doba zhruba okolo 300 tisíc rokov po veľkom tresku. Vtedy sa teplota vo vesmíre znížila natoľko, že dokázali vzniknúť atómy s neutrálnym elektrickým nábojom, keďže predtým znemožňovalo svetlu cestovať na väčšie vzdialenosti veľké kvantum nabitých častíc. Bol to zrod atómov, ktorý otvoril svetlu cestu k prekračovaniu medzihviezdnych diaľok. Avšak nepochybne významnejší než pohyb svetla na veľké vzdialenosti bol pre ľudstvo vznik Slnka a slnečnej sústavy, vrátane našej planéty. Udialo sa to pred 4,5 miliardami rokov a odvtedy je Slnko nevyhnutným a najvýznamnejším zdrojom energie pre modrú planétu. Slnečné svetlo nám poskytuje teplo, je príčinou cyklov počasia a rastliny vďaka súhre svetla, oxidu uhličitého a vody vytvárajú kyslík a sami sa stávajú kľúčovým zdrojom potravy. A vďaka dennému svetlu môžeme všetko pozorovať vlastnými očami.


Pri pohľade na dejiny bádania o svetle vidíme, že svetlo učarovalo veľkému zástupu významných vedeckých osobností a už od pradávna sa svetlom zaoberali filozofovia. Isaac Newton bol jedným zo zástancov teórie, ktorá predpokladala, že svetlo je zložené z malých častíc, pričom v tomto obore uskutočnil veľa experimentov. Najznámejším je azda pokus s bielym slnečným svetlom, ktoré sa po prechode hranolom rozloží na plejádu viditeľných farieb, ktoré už ďalej nie je možné rozkladať. Christiaan Huyghens a Robert Hooke presadzovali predstavu svetla ako vlnenia. Teória relativity Alberta Einsteina je založená na úvahe, že rýchlosť svetla je nemenná a je teda rovnaká pre každého bez ohľadu na to, v akom štádiu pohybu sa sám nachádza. Ako sa môže svetlo správať zároveň ako častica a zároveň ako vlnenie zostáva dodnes záhadou. Napriek tomu, raketový vývoj, ktorý zaznamenalo bádanie o svetle (napríklad v oblasti fotoniky), ťaží práve z tejto obojakosti svetla.

Po celosvetovej iniciatíve vzdelávacích a vedeckých inštitúcií, UNESCO, technologických platforiem, komerčných subjektov, neziskových organizácií a združení, vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov rok 2015 ako Medzinárodný rok svetla a technológiu založenú na svetle. Medzinárodný rok svetla je iniciatívou, ktorá je globálna a všetkých ľudí na svete má upozorniť na význam svetla a optických technológií v našich životoch a pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Je to výnimočná možnosť na to, aby sme sa vzdelávali, spájali a inšpirovali v globálnom meradle. Do iniciatívy Medzinárodný rok svetla sa pripája množstvo rôznych subjektov vrátane vedeckých spoločností a zväzov, vzdelávacích inštitúcii, technologických platforiem, neziskových informácií a partnerov zo súkromného sektora.

 
Spracovala: Martina Pitlová

Zdroje:

Viditeľné svetlo. In: Wikipedia: otvorená encyklopédia [online].[cit. 2015-06-26] [vid. 2015-03-07]. Dostupné na: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vidite%C4%BEn%C3%A9_svetlo

Světlo. In: Wikipedia: otvorená encyklopédia [online]. [cit. 2015-06-26] [vid. 2015-03-07]. Dostupné na :  https://cs.wikipedia.org/wiki/Sv%C4%9Btlo

Rok světla. [online]. [cit. 2015-06-26] [vid. 2015-03-07]. Dostupné na : http://www.roksvetla.cz/?page_id=73

Slovenská svetlotechnická spoločnosť. [online].  [cit. 2015-06-26] [vid. 2015-03-07]. Dostupné na : http://ssts.sk/medzinarodny-rok-svetla-2015/0

Foto: prof. Ing. Dušan Pudiš, PhD.